Preskocit navigáciu

1. časť - Veliaci poddôstojník roty v misii UNFICYP


1. časť - Veliaci poddôstojník roty v misii UNFICYP

Veliaci poddôstojník je jednou z najmladších funkcií v ozbrojených silách SR. Medzi reprezentantov v tejto pozícii patrí aj nrtm. Štefan PIHULIČ.

V OS SR mám presne stanovené kritériá na moju funkciu. Niekoľkoročný nemenný kolektív, rovnaké tváre a povahové charakteristiky, rutinne vykonávané činnosti v mojej právomoci, viac povinností a viac riešení situácií v odbornej stránke.

Ak sa niekto vyjadruje, že misia UNFICYP na Cypre je druhom dovolenky pre profesionálneho vojaka, tak sa veľmi mýli. V tejto mojej prvej misii som veliacim poddôstojníkom roty, kde riešim predovšetkým úlohy, stanovené mandátom misie UNFICYP a hlavným predpisom Štandardných operačných postupov. V prvom rade je to zabezpečenie výcviku podriadených profesionálnych vojakov, ktorý majú presne stanovené, aký má byť ich výkon, rozsah ich vedomostí a v tejto misii jednoznačne kladený dôraz na plnenie povinností.

Hlavnou úlohou je pre mňa pripravovať patrolovacie skupiny, kde dôraz musím klásť na jazykovú znalosť t.j. vojak musí vedieť informovať o svojich základných povinnostiach a o mieste výkonu v anglickom jazyku, ovládať povinnosti vojaka UN. Som však prvý, ktorý im musí podať všetky tieto informácie počas výcviku a sám im musím byť vzorom. Musím vedieť odpovede na všetky ich otázky a priznám sa, často som sa na začiatku viac pýtal sám.

Kolektív, ktorý mám pod patronátom, pracuje spolu len niekoľko mesiacov. Každých 6 mesiacov niekto odchádza a prichádzajú noví vojaci, všetko a celý kolobeh sa opakuje. Popritom však zabezpečujem a riešim plánovanie riadnych dovoleniek, rozpis služieb tak, aby mal každý aspoň jeden víkend v mesiaci voľný a zabezpečujem výcvik na úrovni roty. Zúčastňujem sa mimopracovných aktivít a popri všetkých povinnostiach oslovujem aj svojich podriadených, aby reprezentovali a vo svojom voľnom čase sa podieľali na reprezentácií Slovenskej republiky v športových súťažiach. Často riešim niekedy aj ich súkromné záležitosti.

Čo je však najťažšie? Jednoznačne Vám určite 99 percent odpovie a ja tiež – veľká vzdialenosť od svojich blízkych, jazyková bariéra pri niektorých činnostiach, riešenie problémov v rodine cez telekomunikačné prostriedky, cudzie prostredie a hlavne - iné klimatické podmienky. Počas letných horúčav sa úlohy musia plniť, ale veľmi ťažko niekomu vysvetlím, že pri 40°C horúčavách je človek po 3 hodinách vyčerpaný a jeho aktivita a pozornosť rapídne klesá. Pri jednotlivých rotáciách sa sám zúčastňujem patrolovania v nárazníkovej zóne a vykonávam práce ako nejeden vojak s najnižšou hodnosťou. V tomto smere sme jeden kolektív.

Niekedy je potrebné vymyslieť aktivity, kde sa všetci otvorene porozprávame a tzv. chlapsky si vyjednáme veci. V misii UNFICYP je pre každého vojaka OS SR nulová tolerancia alkoholu. Som chlap a na Slovensku si „posedím“ s kolegami z práce a vyriešime viacej, ako pri pracovnom stole. Tu sme o to ukrátení. Napätie však aj zvyšuje prísne pravidlo repatriácie za porušenie stanovených predpisov. Často diskutujeme, že neustály psychický tlak je smrteľnou zbraňou pre samotného vojaka.

Heslo kto nič nerobí - nič nepokazí, v tejto krajine neplatí. Neustále je práca a neustále sme v strese. Často som vyžadoval od svojich podriadených vykonávanie prác nad rámec ich povinností, ale k danej činnosti to bolo nutné. Nikto si nedovolí v tomto prostredí nevykonať rozkaz. Mám väčšiu právomoc v rozhodovaní a menej papierov, ale o to viacej mám zodpovednosť za svojich podriadených, spolupracovníkov a priznám sa, často riešim veci, ktoré sa mi v mojom veku zdajú „školské“. Ale z úcty ku kolegom som rád, že sa na mňa obracajú.


1111222

Autor: nrtm. Andrea Petrová , Foto: por. Radoslav Takáč - Dátum: 20.11.2012
Čítanosť: 8004
Verzia pre tlač

Skočiť na menu




Share